Otázka jeho vizionárstva je ale aj tak znepokojivá, pretože mnohé informácie sa v jeho románu vynárajú až s odstupom desaťročí:
– prepisovanie histórie za účelom ovládania budúcnosti
– prekrúcanie významu slov: vojna je mier, sloboda je otroctvo, ignorancia je sila
– technológia čítania myšlienok: O’Brian dokázal čítať Winstonove myšlienky a dokonca ich počas mučenia prepisovať novými spomienkami
– technológia dokonalého sledovania: momentálne nám začínajú tlačiť do domácnosti televízory s kamerou a mikrofónom, nonstop napojené na “centrálu”.
– teória fiktívnych vojen (aby Strana udržala obyvateľstvo v poslušnosti, vytvárala ilúziu nepretržitej vojny, hoci sa takmer vôbec nebojovalo. Dokonca tam bola zmienka, že rakety, ktoré padali sporadicky na londýn púšťala vlastná vláda, aby podporila dôveryhodnosť pocitu ohrozenia)
a mnoho ďalšieho.

Je teda možné, že dnešná svetová elita si vzala jeho román ako príručku a tvrdohlavo sa snaží podľa jeho popisov vybudovať skutočný policajný svet. Ešte horšia varianta je, že niektorí ľudia dokážu písať v akejsi forme tranzu a napíšu tak text, nad ktorým potom sami žašnú, že odkiaľ tie informácie získali. Povráva sa, že takto vznikol román Harry Potter. Ak by to platilo aj pre román 1984, bola by to ešte znepokojivejšia vec, pretože o to viac reálna by to bola hrozba naplnenia.

V kapitole 4 bolo zopár dôležitých postrehov, prečo je súkromie na internete (a celkovo v živote dôležité)

Hlavné myšlienky sú dve:

– prvou témou je, že človek potrebuje súkromie ako formu bezpečného územia, kde môže v mladosti experimentovať pri rozvoji svojej osobnosti a nemusí sa báť, že jeho omyly sa s ním budú vliecť po zbytok života. Zároveň je to miesto, kde môže ukrývať svoje zraniteľné miesta bez toho, aby ich mohol ktokoľvek používať proti nemu. Práve preto je dôležité súkromie aj vtedy, ak človek nerobí nič nelegálne. Autor spomína, že všetci obhajcovia štátneho dohľadu nad internetom znervózneli, keď ich novinári požiadali, aby im dali k dispozícii heslo od mailovej schránky, ukázali zoznam telefónnych kontaktov, alebo aby si namontovali do svojho bytu kameru.

– druhou témou je, že ak si človek uvedomuje, že je pod nepretržitým dohľadom, má to vplyv na jeho správanie. Je výraznie viac konformný, bojí sa protestovať proti autoritám, má strach vybočovať z davu. Dokonca aj v prípade, že sledovanie je selektívne, ale človek si nemôže byť istý, či nesledujú aj jeho, tak aj v takomto prípade prispôsobuje svoje správanie situácii. Vo výsledku tak toto globálne sledovanie upevňuje pozíciu vládnucej vrstvy proti prípadnej nespokojnosti obyvateľstva.

Okrem iného ešte poznamenáva, že zatiaľ čo americká vláda obhajuje čoraz rozsiahlejšie špehovanie svojho obyvateľstva, samotné aktivity vlády sú čoraz viac ukrývané pred verejnosťou, tak ako ešte nikdy v histórii USA.